Konferรฉnsia Komunidade Luzo-Aziรกtika (APCC) bรก dala-haat iha Dรญli, nuโudรกr ponte ligasaun kulturรกl no diplomรกtika entre Comunidade dos Paรญses de Lรญngua Portuguesa (CPLP) no Association of Southeast Asian Nations (ASEAN).
Exselensia Vise-Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadรณr ba Asuntu Ekonรณmiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Datoโ Seri Francisco Kalbuadi Lay deklara iha diskursu abertura sesaun da-ruak Konferรฉnsia APCC nian iha CCD Dรญli, Sรกbadu, 28 Juรฑu 2025.
Komunidade Luzo-Aziรกtika nuโudรกr grupu ne’ebรฉ forma hosi emar sira iha รzia neโebรฉ iha desendรฉnsia, influรฉnsia ka ligasaun ho Portugal iha ninia Lรฉngua, kostume, relijiaun ka eransa istรณrika, hahรบ hosi sรฉkulu XVI (Dezasseis), bainhira Portugรกl hahรบ nia espansaun marrรญtima no estabelese kolรณnia no relasaun komรฉrsiu iha rejiaun barak iha รzia.
Konferรฉnsia ida-ne’e la’รณs deโit reprezenta momentu atu halo refleksaun kona-bรก istรณria, maibรฉ mรณs atu hatudu afirmasaun bรก identidade ida ne’ebรฉ iha lasus forte entre nasaun doben Timor-Leste, Povu Aziรกtiku no Mundu Luzรณfonu.
โ๐๐ฎ๐ง๐’๐, ๐๐จ๐ง๐๐๐ซรฉ๐ง๐ฌ๐ข๐ ๐รก ๐๐-๐ก๐๐๐ญ ๐ข๐๐-๐ง๐’๐ ๐ข๐ฆ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐๐ง๐ญ๐ ๐ญ๐๐๐๐ฌ ๐รก ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ซ๐๐ข๐ง, ๐ง๐ฎโ๐ฎ๐รก๐ซ ๐ฉ๐จ๐ง๐ญ๐ ๐๐ ๐ฅ๐ข๐ ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ค๐ฎ๐ฅ๐ญ๐ฎ๐ซรก๐ฅ ๐ง๐จ ๐๐ข๐ฉ๐ฅ๐จ๐ฆรก๐ญ๐ข๐ค๐ ๐๐ง๐ญ๐ซ๐ ๐๐๐๐ ๐ง๐จ ๐๐๐๐๐, ๐ฅ๐ข๐ฎ-๐ฅ๐ข๐ฎ ๐รณ ๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ข๐ง๐ฎ๐ข๐๐๐๐ ๐รก ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ฃ๐๐ซ๐๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐๐จ๐ฎ๐ง ๐๐ญ๐ฎ ๐ค๐จรฑ๐๐ฌ๐, ๐ฉ๐ซ๐๐ณ๐๐ซ๐ฏ๐ ๐ง๐จ ๐ฆ๐๐ง๐ญ๐๐ข๐ง ๐ฏ๐ข๐ฏ๐ ๐๐๐ญ๐ซ๐ข๐ฆรณ๐ง๐ข๐ฎ ๐๐ฎ๐ฅ๐ญ๐ฎ๐ซรก๐ฅ ๐ง๐’๐๐รฉ ๐ฌ๐๐ข ๐๐ณ๐ข๐ฌ๐ญ๐, ๐ฅ๐ข๐ฎ-๐ก๐จ๐ฌ๐ข ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฆ๐จ๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ซ๐๐ฌ๐ฉ๐๐ข๐ญ๐ฎ ๐รก ๐๐ซ๐๐ง๐ฌ๐ ๐ข๐ฌ๐ญรณ๐ซ๐ข๐ค๐ ๐ง๐จ ๐ฌ๐๐ง๐ญ๐ข๐ฆ๐๐ง๐ญ๐ฎ ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐๐ง๐ฌ๐ ๐ง๐จ ๐ฎ๐ง๐ข๐๐ฎ๐ง ๐ข๐ก๐ ๐๐ข๐ฏ๐๐ซ๐ฌ๐ข๐๐๐๐,โ ๐
๐ซ๐๐ง๐๐ข๐ฌ๐๐จ ๐๐๐ฅ๐๐ฎ๐๐๐ข ๐๐๐ฒ ๐๐๐ค๐ฅ๐๐ซ๐.
Timor-Leste, nuโudรกr nasaun ne’ebรฉ uza lian ofisiรกl Portugรฉs no membru bรก Paรญzes Comunidade de Lรญngua Portuguesa (CPLP), hakarak re-afirma katak, Timor-Leste orgullu halo parte importante iha famรญlia luzo-aziรกtika, nuโudรกr refleksu bรก interligasaun ida hosi Oriente toโo Osidente.
Ohin loron, komunidade neโe halibur-hamutuk iha-ne’e atu selebra diversidade no re-afirma kompromisu komรบn iha kooperasaun, dezenvolvimentu sustentรกvel, turizmu kulturรกl, relijiozu no fortalesimentu iha relasaun ekonรณmika entre povu sira.
โ๐๐โ๐ฎ ๐๐๐ฃ๐๐ณ๐ ๐๐ญ๐ฎ ๐ค๐จ๐ง๐๐๐ซรฉ๐ง๐ฌ๐ข๐ ๐ข๐๐-๐ง๐’๐ ๐ฌ๐๐ข ๐๐ฌ๐ฉ๐๐ฌ๐ฎ ๐ฉ๐๐ซ๐ญ๐ข๐ฅ๐ฅ๐ ๐รก ๐ก๐๐ง๐จ๐ข๐ง ๐ง๐จ ๐๐ขรก๐ฅ๐จ๐ ๐ฎ ๐รก ๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ๐ฌ๐๐ฎ๐ง ๐ค๐จ๐ง๐ฃ๐ฎ๐ง๐ญ๐ ๐ก๐จ๐๐ข ๐ก๐๐ซ๐ข๐ข ๐๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ฎ ๐ค๐จ๐ฆรบ๐ง ๐รก ๐ข๐ญ๐-๐ง๐ข๐ ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐๐๐,โ ๐๐ข๐ฌ๐-๐๐ซ๐ข๐ฆ๐๐ข๐ซ๐ฎ-๐๐ข๐ง๐ข๐ฌ๐ญ๐ซ๐ฎ ๐ง๐โ๐ ๐ก๐๐ญ๐๐ญ๐๐ง.
Vise-Primeiru-Ministru mรณs espera katak lasus ida-ne’e sei sai forte liu-tรกn no bele transforma iha oportunidade hodi hadiโa futuru bรก jerasaun foun sira.
Iha sesaun da-ruak neโe, eskritรณr no jornalista independente, fotรณgrafu no investigadรณr bรก istรณria Espansaun Portugueza, Joaquim Magalhรฃes de Castro aprezenta kona-bรก โ๐๐๐๐๐๐๐๐๐: ๐๐ ๐๐๐๐-๐๐๐๐๐๐๐๐๐๐๐๐ ๐๐ ๐๐๐๐ ๐๐ ๐๐, ๐๐๐๐ ๐ร๐ ๐ ๐๐๐๐ ๐๐๐๐๐๐๐๐?โ
Partisipa iha sesaun dader neโe mak hanesan Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmรฃo, membru Governu sira, reprezentante Komunidade Portugueza hosi Malaca (Malรกzia), Burghers Portuguezes hosi Batticaloa (Sri Lanka), Bayingyis hosi Vale Mu (Mianmar), Parรณquia sira hosi Conceiรงรฃo, Sta. Cruz no Nossa Senhora do Rosรกrio (Tailรขndia), Macau (China), Goa (รndia), Tugu Mardijkers hosi Jakarta no Larantuqueiros ka Topasses hosi illa Flores nian (Indonรฉzia).
Konferรชnsia neโe halibur mรณs akadรฉmiku sira, investigadรณr sira, lรญder kulturรกl sira, artista no dignitรกriu mai-hosi mundu luzรณfonu atu partilla resultadu hosi sira-nia estudu no diversas esperiรฉnsias inklui estudante hosi Universidade sira iha Dili no konvidadu sira.