Portal MKAE

Menu
0

Ministru Koordenadรณr Assuntu Ekonรณmiku

Sesta-feira, 15 Agostu 2025

๐•๐ข๐ฌ๐ž – ๐๐Œ ๐š๐ญ๐ฎ๐š๐ฅ๐ข๐ณ๐š V๐ข๐ณ๐š๐ฎ๐ง D๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐จ E๐ค๐จ๐งรณ๐ฆ๐ข๐š ๐›๐š P๐š๐ซ๐ฌ๐ž๐ข๐ซ๐ฎ D๐ž๐ฌ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ S๐ข๐ซ๐š

๐•๐ข๐ฌ๐ž - ๐๐Œ ๐š๐ญ๐ฎ๐š๐ฅ๐ข๐ณ๐š V๐ข๐ณ๐š๐ฎ๐ง D๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐จ E๐ค๐จ๐งรณ๐ฆ๐ข๐š ๐›๐š P๐š๐ซ๐ฌ๐ž๐ข๐ซ๐ฎ D๐ž๐ฌ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ S๐ข๐ซ๐š

Exselensia Vise – Primeiru Ministru no Ministru Koordenadรณr ba assuntu Ekonรณmiku, Ministru Turizmu no Ambiente, Datoโ€™ Seri Francisco Kalbuadi Lay atualiza governo Timor-Leste nia vizaun dezenvolvimentu ekonรณmia ba parseiru dezenvolvimentu sira iha enkontru Trimestrรกl iha Ministรฉriu Finansas, Dili, Segunda, 28 Abril 2025.
โ€œ๐ˆ๐๐š-๐ง๐ž’๐ž ๐ก๐š๐ง๐ž๐ฌ๐š๐ง ๐จ๐ง๐ซ๐š ๐ข๐๐š ๐š๐ญ๐ฎ ๐๐ข๐ซ๐ข๐ฃ๐ž ๐›๐š ๐ข๐ญ๐š-๐›๐จ๐จ๐ญ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐ข๐ก๐š ๐„๐ง๐ค๐จ๐ง๐ญ๐ซ๐ฎ ๐๐š๐ซ๐ฌ๐ž๐ข๐ซ๐ฎ ๐ƒ๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐“๐ซ๐ข๐ฆ๐ž๐ฌ๐ญ๐ซรก๐ฅ ๐ข๐ฆ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐š๐ง๐ญ๐ž ๐ข๐๐š-๐ง๐ž’๐ž. ๐Ž๐ก๐ข๐ง, ๐ก๐šโ€™๐ฎ ๐ก๐š๐ค๐š๐ซ๐š๐ค ๐ค๐จโ€™๐š๐ฅ๐ข๐š ๐ค๐จ๐ง๐š-๐›๐š ๐ฏ๐ข๐ณ๐š๐ฎ๐ง ๐“๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐‹๐ž๐ฌ๐ญ๐ž ๐ง๐ข๐š๐ง ๐ฐ๐š๐ข๐ง๐ก๐ข๐ซ๐š ๐ข๐ญ๐š ๐ฅ๐šโ€™๐จ ๐›๐š ๐จ๐ข๐ง ๐ข๐ก๐š ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐ž๐ฌ๐Ÿ๐จ๐ซ๐ฌ๐ฎ ๐›๐š ๐๐ž๐ณ๐ž๐ง๐ฏ๐จ๐ฅ๐ฏ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ž๐ค๐จ๐งรณ๐ฆ๐ข๐ค๐ฎ ๐ง๐จ ๐ซ๐ž๐Ÿ๐จ๐ซ๐ฆ๐š, ๐ง๐จ ๐จ๐ข๐ง๐ฌรก ๐ข๐ญ๐š ๐›๐ž๐ฅ๐ž ๐ฌ๐ž๐ซ๐ฏ๐ข๐ฌ๐ฎ ๐ก๐š๐ฆ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ค ๐š๐ญ๐ฎ ๐š๐ฅ๐ค๐š๐ง๐ฌ๐š ๐Ÿ๐ฎ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ฎ ๐ข๐๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›รฉ ๐ฉ๐ซรณ๐ฌ๐ฉ๐ž๐ซ๐ฎ, ๐ฌ๐ฎ๐ฌ๐ญ๐ž๐ง๐ญรก๐ฏ๐ž๐ฅ, ๐ง๐จ ๐ข๐ง๐ค๐ฅ๐ฎ๐ณ๐ข๐ฏ๐ฎ ๐›๐š ๐ฌ๐ข๐๐š๐๐š๐ฎ๐ง ๐“๐ข๐ฆ๐จ๐ซ๐จ๐š๐ง ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ-๐ก๐จ๐ญ๐ฎโ€.
Vise – Primeiru Ministru ba assuntu ekonomia neโ€™e esplika, Timor-Leste nia objetivu ba dezenvolvimentu ekonรณmiku no reforma klaru: atu harii ekonomia ida neโ€™ebรฉ diversu, dinรกmiku, neโ€™ebรฉ laโ€™รณs deโ€™it kria empregu maibรฉ mรณs apoia negรณsiu lokรกl sira no garante futuru ida neโ€™ebรฉ sustentรกvel ba ema hotu iha Timor-Leste.
โ€œ๐‹๐ข๐ฎ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ข ๐ซ๐ž๐Ÿ๐จ๐ซ๐ฆ๐š ๐ž๐ค๐จ๐งรณ๐ฆ๐ข๐ค๐š ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ง๐žโ€™๐ž๐›รฉ ๐Ÿ๐จ๐ค๐š ๐ง๐จ ๐š๐ฅ๐ฏ๐ฎ, ๐ข๐ญ๐š ๐ก๐š๐ฆ๐ž๐ญ๐ข๐ง ๐“๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐‹๐ž๐ฌ๐ญ๐ž ๐ง๐ข๐š ๐š๐›๐ข๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž ๐š๐ญ๐ฎ ๐›๐ฎ๐ซ๐š๐ฌ, ๐ก๐š๐ฆ๐ž๐ง๐ฎ๐ฌ ๐ง๐ข๐ง๐ข๐š ๐๐ž๐ฉ๐ž๐ง๐รฉ๐ง๐ฌ๐ข๐š ๐›๐š ๐ซ๐ž๐ค๐ฎ๐ซ๐ฌ๐ฎ ๐ง๐š๐ญ๐ฎ๐ซรก๐ฅ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š, ๐ง๐จ ๐ค๐ซ๐ข๐š ๐๐š๐ฅ๐š๐ง ๐Ÿ๐จ๐ฎ๐ง ๐›๐š ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฌ๐ฉ๐ž๐ซ๐ข๐๐š๐๐žโ€.
Iha agrikultura, governante neโ€™e fรณ ezemplu, investe iha infraestrutura ne’ebรฉ di’ak liu, irigasaun, no asesu ba ekipamentu modernu. Ida-ne’e sei la’รณs de’it hasa’e produtividade agrรญkola maibรฉ mรณs sei fรณ kbiit ba komunidade rurรกl sira atu hetan rendimentu no haburas negรณsiu lokรกl sira.
โ€œ๐ˆ๐ญ๐š ๐ก๐š๐ค๐š๐ซ๐š๐ค ๐ ๐š๐ซ๐š๐ง๐ญ๐ž ๐ค๐š๐ญ๐š๐ค ๐ค๐ซ๐ž๐ฑ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ž๐ค๐จ๐งรณ๐ฆ๐ข๐ค๐ฎ ๐ญ๐จโ€™๐จ ๐ข๐ก๐š ๐ฌ๐ข๐ค๐ฎ๐ง ๐ก๐จ๐ญ๐ฎ-๐ก๐จ๐ญ๐ฎ ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐ซ๐š๐ข๐ง ๐ง๐ข๐š๐ง, ๐ก๐จ๐๐ข ๐š๐ฃ๐ฎ๐๐š ๐ก๐š๐ฆ๐ž๐ง๐ฎ๐ฌ ๐ค๐ข๐š๐ค ๐ง๐จ ๐ก๐š๐ฌ๐šโ€™๐ž ๐ฉ๐š๐๐ซ๐š๐ฎ๐ง ๐ฆ๐จ๐ซ๐ข๐ฌ ๐›๐š ๐ž๐ฆ๐š ๐“๐ข๐ฆ๐จ๐ซ-๐จ๐š๐ง ๐ญ๐จ๐ฆ๐š๐คโ€.
Governu nia kompromisu ba diversifikasaun ekonรณmika mak sentrรกl ba reforma sira neโ€™ebรฉ pratika daudaun.
โ€œ๐„๐ง๐ค๐ฎ๐š๐ง๐ญ๐ฎ ๐ฆ๐ข๐ง๐š-๐ซ๐š๐ข ๐ง๐จ ๐ รก๐ฌ ๐ฌ๐š๐ข ๐ก๐š๐ง๐ž๐ฌ๐š๐ง ๐š๐ข-๐ซ๐ข๐ข๐ง ๐›๐š ๐ข๐ญ๐š-๐ง๐ข๐š ๐ž๐ค๐จ๐ง๐จ๐ฆ๐ข๐š, ๐š๐ ๐จ๐ซ๐š ๐ข๐ญ๐š ๐ค๐จ๐ง๐ฌ๐ž๐ง๐ญ๐ซ๐š ๐š๐ญ๐ฎ ๐ก๐š๐›๐ž๐ฅ๐š๐ซ ๐›๐š ๐ฌ๐ž๐ญรณ๐ซ ๐Ÿ๐จ๐ฎ๐ง ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ง๐ž’๐ž๐›รฉ ๐ฉ๐ซ๐จ๐ฆ๐ž๐ญ๐ž ๐ค๐ซ๐ž๐ฑ๐ข๐ฆ๐ž๐ง๐ญ๐ฎ ๐ง๐จ ๐ž๐ฌ๐ญ๐š๐›๐ข๐ฅ๐ข๐๐š๐๐ž ๐›๐š ๐ญ๐ž๐ฆ๐ฉ๐ฎ ๐ง๐š๐ซ๐ฎ๐ค. ร๐ซ๐ž๐š ๐ฑ๐š๐ฏ๐ž ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐ก๐ฎ๐ฌ๐ข ๐Ÿ๐จ๐ค๐ฎ ๐ข๐ง๐ค๐ฅ๐ฎ๐ข ๐š๐ ๐ซ๐ข๐ค๐ฎ๐ฅ๐ญ๐ฎ๐ซ๐š, ๐ญ๐ฎ๐ซ๐ข๐ณ๐ฆ๐ฎ, ๐Ÿ๐š๐›๐ซ๐ข๐ค๐š๐ฌ๐š๐ฎ๐ง ๐ค๐ฆ๐š๐š๐ง, ๐ง๐จ ๐ž๐ง๐ž๐ซ๐ฃ๐ข๐š ๐ซ๐ž๐ง๐จ๐ฏรก๐ฏ๐ž๐ฅ. ๐‡๐จ๐๐ข ๐ข๐ง๐ฏ๐ž๐ฌ๐ญ๐ž ๐ข๐ก๐š ๐ฌ๐ž๐ญรณ๐ซ ๐ฌ๐ข๐ซ๐š-๐ง๐ž’๐ž, ๐ข๐ญ๐š ๐ค๐ซ๐ข๐š ๐จ๐ฉ๐จ๐ซ๐ญ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž ๐ฌ๐ข๐ซ๐š ๐›๐š ๐ค๐จ๐ฆ๐ฎ๐ง๐ข๐๐š๐๐ž ๐ฎ๐ซ๐›๐š๐ง๐š ๐ง๐จ ๐ซ๐ฎ๐ซรก๐ฅ ๐ฌ๐ข๐ซ๐šโ€.
Timor-Leste hetan bensaun ho rikusoin naturรกl no kulturรกl neโ€™ebรฉ barak tebes. Ami nia tasi-ibun sira ne’ebรฉ moos, ahu-ruin sira, no paizajen foho nian sira fornese atrasaun รบniku ida ba turista sira hosi mundu tomak ne’ebรฉ buka esperiรฉnsia sira ne’ebรฉ bazeia ba natureza no kulturรกl. Rikusoin sira-ne’e oferese oportunidade sira ne’ebรฉ maka’as tebes ba kreximentu ekonรณmiku sustentรกvel liuhosi turizmu, no ami iha kompromisu atu aproveita rekursu sira-ne’e ho responsabilidade.
Atu kapitaliza potensiรกl ida-ne’e, ami foka ba dezenvolve infraestrutura eko-amigรกvel ne’ebรฉ atrai viajante sira ne’ebรฉ iha konxiรฉnsia ambientรกl. Ida-ne’e inklui estabelese eko-alojamentu sira, dalan natureza nian, no fasilidade turizmu sustentรกvel sira ne’ebรฉ bele jere hosi komunidade lokรกl sira. Hodi halo nune’e, ami garante katak rendimentu ne’ebรฉ maka hamosu hela iha rejiaun laran, hodi fรณ benefรญsiu diretamente ba famรญlia no komunidade lokรกl sira.
Ami mรณs hakarak destaka Timor-Leste nia kultura no patrimรณniu neโ€™ebรฉ riku. Ita-nia artezanatu tradisionรกl, mรบzika, no festivรกl sira mak parte importante ida husi ita-nia identidade, no ita haree potensiรกl boot iha turizmu kulturรกl no patrimรณniu. Programa sira hanesan homestay no vizita sira ho orientasaun komunidade nian bele fornese rendimentu diretamente ba famรญlia lokรกl sira, enkuantu promove prezervasaun ba ami nia kultura no tradisaun รบniku sira.
Aleinde esforsu sira-ne’e, ami serbisu hela atu halo marketing ba Timor-Leste nu’udar destinu turรญstiku prinsipรกl. Ami dezenvolve kampaรฑa marketing estratรฉjiku ida ne’ebรฉ alvu ba ami nia nasaun viziรฑu sira ASEAN nian no mรณs eko-turista internasionรกl sira. Ida-ne’e sei ajuda aumenta nรบmeru vizitante sira no, iha nia fatin, kontribui ba kreximentu ekonรณmiku liuhosi turizmu.
Turizmu sustentรกvel mรณs hanesan รกrea ida ne’ebรฉ ita haree oportunidade sira ne’ebรฉ signifikativu. Aliรฑa ho tendรฉnsia globรกl sira kona-ba dezenvolvimentu sustentรกvel, ami promove hela turizmu ne’ebรฉ respeita ami nia ambiente enkuantu hamosu rendimentu ba komunidade lokรกl sira. Iha tempu hanesan, ami iha kompromisu atu rezolve preokupasaun ambientรกl sira, hodi garante katak ami nia rekursu naturรกl sira sei prezerva ba jerasaun sira iha futuru.
Kriasaun empregu maka iha ami nia ajenda reforma nia fuan. Ami-nia objetivu mak atu kria empregu rihun ba rihun ho kualidade aas iha indรบstria oioin, hodi fรณ ba ami-nia joven siraโ€”neโ€™ebรฉ reprezenta futuru Timor-Leste nianโ€”oportunidade atu buras no hetan susesu. Ami rekoรฑese katak populasaun foin-sa’e sira aumenta lalais, no ami iha kompromisu atu fornese ba sira abilidade sira ne’ebรฉ sira presiza atu hetan susesu iha ekonomia modernu ida.
Atu alkansa ida neโ€™e, ita lansa ona Programa Nasionรกl Empregu no Dezenvolvimentu Abilidade. Programa ida-ne’e ekipa foin-sa’e sira ho abilidade nesesรกriu sira ba setรณr emerjente sira, inklui teknolojia, agrikultura, turizmu, manufatura, no enerjia renovรกvel. Hodi oferese formasaun profisionรกl, ami garante katak ami nia forsa traballu preparadu atu hatรกn ba ezijรฉnsia sira ekonomia ida ne’ebรฉ maka buras no modernu.
Aleinde esforsu sira-ne’e, ami konsentra iha modernizasaun agrikultura, promove peska sustentรกvel, no hasa’e produsaun pekuรกria. Ami mรณs hadi’a hela jestaun bee nian liuhosi barrajen sira no eskema sira irigasaun nian, no mรณs implementa estratรฉjia sira jestaun bacias hidrograficas nian. Inisiativa sira-ne’e hotu krusiรกl atu asegura katak ita-nia setรณr agrรญkola sei produtivu no sustentรกvel nafatin iha tempu naruk.
Ami mรณs serbisu hela iha dezenvolvimentu setรณr industriรกl sira no hasa’e kompetitividade komรฉrsiu nian. Ida-ne’e maka aspetu vital ida hosi ami nia estratรฉjia diversifikasaun no kreximentu ekonรณmiku. Hodi promove dezenvolvimentu industriรกl, ita kria oportunidade empregu barak liutรกn no haburas inovasaun iha รกrea foun sira negรณsiu nian.
Parte importante ida hosi estratรฉjia ida-ne’e envolve dezenvolvimentu rede transporte no komunikasaun ne’ebรฉ forte. Infraestrutura transporte no telekomunikasaun ne’ebรฉ efisiente maka esensiรกl atu apoia atividade ekonรณmika sira, hadi’a produtividade, no hasa’e integrasaun jerรกl iha ita-nia rain no ho mundu tomak. Ba ida-neโ€™e, ita investe iha estrada, portu, no rede telekomunikasaun hodi garante konetividade no fasilita atividade setรณr privadu nian. Ida-ne’e inklui hadi’a estrada sira, habelar instalasaun portu nian sira, no hadi’a rede internet no mรณvel sira.
Iha era dijitรกl, ita haree reforma sira ekonomia dijitรกl nian hanesan komponente krusiรกl ida hosi ita-nia estratรฉjia dezenvolvimentu ekonรณmiku ne’ebรฉ luan liu. Timor-Leste nia populasaun neโ€™ebรฉ sei joven no buras makaโ€™as fรณ fundasaun neโ€™ebรฉ sรณlidu atu habelar ekonomia dijitรกl. Ami foka ba habelar infraestrutura dijitรกl, harii abilidade dijitรกl sira, no hasa’e servisu e-government nian hodi promove empreendedorizmu no inovasaun dijitรกl.
Ami mรณs rekoรฑese importรกnsia hosi kooperativa sira hodi apoia dezenvolvimentu ekonรณmiku ne’ebรฉ sustentรกvel no inkluzivu. Kooperativa sira oferese aprosimasaun ida ne’ebรฉ orienta ba komunidade ba kreximentu, partikularmente iha รกrea rurรกl sira. Atu apoia kooperativa sira, ami serbisu atu kria enkuadramentu legรกl no regulatรณriu ida ne’ebรฉ fรณ apoiu, no mรณs fornese formasaun no rekursu sira atu ajuda membru kooperativa sira hetan susesu iha hala’o sira nia negรณsiu.
Setรณr privadu nuโ€™udar parseiru xave iha ita-nia esforsu atu dudu dezenvolvimentu ekonรณmiku. Ami nia foku ba dezenvolvimentu setรณr privadu inklui kria merkadu traballu ida ne’ebรฉ ekilibradu no fleksivel ne’ebรฉ apoia kreximentu ekonรณmiku enkuantu proteje traballadรณr sira nia direitu. Ami iha kompromisu atu asegura salรกriu ne’ebรฉ justu, saรบde no seguransa, no seguransa sosiรกl ba traballadรณr hotu-hotu, enkuantu moderniza lei traballu nian hodi reflete natureza serbisu nian ne’ebรฉ muda iha ekonomia modernu.
Dezenvolvimentu sustentavel mak nuโ€™udar nรบkleu husi ita-nia vizaun ba Timor-Leste nia futuru. Ami hakarak halo balansu ba kreximentu ekonรณmiku ho protesaun ambientรกl no ekuidade sosiรกl. Ami nia esforsu sira atu promove indรบstria verde sira, prezerva rekursu naturรกl sira, no hadi’a moris-di’ak sosiรกl maka esensiรกl atu asegura katak benefรญsiu sira hosi dezenvolvimentu fahe ba ema hotu.
Ami nia Inisiativa Apoiu ba Empreza foun dezeรฑa atu kapasita negรณsiu lokรกl sira no atrai investimentu estranjeiru. Liuhusi subsรญdiu sira, emprรฉstimu ho funan ki’ik, no insentivu fiskรกl sira, ami halo fasil liu ba negรณsiu sira ho medida oioin atu hahรบ, buras, no hetan susesu iha Timor-Leste. Reforma sira-ne’e sei haburas ekosistema negรณsiu ki’ik ida ne’ebรฉ vibrante, ne’ebรฉ esensiรกl atu kria empregu no dudu inovasaun.
Maibรฉ, ami rekoรฑese dezafiu sira ne’ebรฉ ami hasoru hodi haburas setรณr sira-ne’e. Husi infraestrutura limitadu ba limitasaun finanseira, rekursu umanu, no limitasaun tempu ba ezekusaun programa, ami rekoรฑese katak iha lakuna sira ne’ebรฉ presiza atu rezolve. Tanba ne’e, efikรกsia ajuda nian maka krรญtiku atu ajuda ita taka lakuna sira-ne’e no aliรฑa ho orsamentu governu nian hodi apoia ezijรฉnsia espesรญfiku sira setรณr nian.
Ikus liu, Timor-Leste komprometidu atu integra klean liu tan iha merkadu global. Nuโ€™udar membru Organizasaun Mundiรกl Komรฉrsiu (OMK), ami mรณs buka atu hametin ami-nia pozisaun iha merkadu rejionรกl sira, liuliu iha ASEAN nia laran. Ita-nia objetivu mak atu sai membru kompletu ASEAN nian, neโ€™ebรฉ sei loke oportunidade foun ba komรฉrsiu, investimentu, no kolaborasaun ho ita-nia viziรฑu rejionรกl sira.
Atu konklui, dalan oin ba Timor-Leste nakonu ho promesa no potรฉnsia. Liuhosi diversifikasaun ekonรณmika, investimentu iha infraestrutura, dezenvolvimentu indรบstria foun sira, no promosaun prรกtika sustentรกvel sira, ita harii futuru ida nabilan liu ba ita-nia rain. Ita labele atinje ida-ne’e mesak. Ita presiza nafatin apoiu no parseria hosi ita-nia parseiru dezenvolvimentu sira, setรณr privadu, no sidadaun timoroan tomak.
Mai ita servisu hamutuk atu transforma ita-nia vizaun ba realidade no harii ekonomia ida neโ€™ebรฉ diversu, reziliente, no inkluzivu, iha-neโ€™ebรฉ ema timoroan ida-idak iha oportunidade atu buras.

0Shares